POZVÁNKA Stanislav Harvančík – BAJKAL 2013

001Fotoklub FoTOP Topoľčianky v spolupráci s Obecným úradom v Topoľčiankach pozýva všetkých milovníkov prírody, cestovania a dobrej fotografie na prednášku RNDr. Stanislava Harvančíka spojenú s prezentáciou fotografii z tohtoročnej výpravy štyroch slovenských ornitológov k jazeru Bajkal.
Prednáška sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2013 o 19:00 v DKS Topoľčianky.

 

Miesto našej výpravy sme vyberali dlhšiu dobu, podmienkou bol výskyt čím vyššieho počtu cieľových druhov spevavcov, ktoré sme chceli pozorovať a fotografovať pre pripravovanú knihu o spevavcoch Slovenska. Nakoniec sme sa rozhodli pre Bajkalské jazero, kde by sa tieto druhy mali bežne vyskytovať a hniezdiť (Phylloscopus inornatus, Phylloscopus proregulus, Prunella montanella). Dôležité bolo vybrať správny termín, čo sa ukázalo dosť zložité. Jeden z druhov, konkrétne vrchárka okrová, migruje oveľa skôr ako ostatné dva druhy. Najvýhodnejší termín sa zdal druhá dekáda mája, ale v tomto období je ešte všade v horách sneh a tým pádom sú nedostupné. Nakoniec sme to riskli , rozhodli sme sa nechať migráciu tak a nájsť už hniezdiace vtáky vyššie v horách. Takže sme sa rozhodli pre dve prvé dekády júna (1.6.-21.6.2013), čím sme sa ale ochudobnili o množstvo skôr migrujúcich druhov.

Mesiace dopredu sme zháňali dostupnú literatúru, kontakty na miestnych ornitológov, mapy a plánovali sme trasu. Podarilo sa nám nadviazať kontakty so správnymi  ľuďmi, ktorí nám pomohli koordinovať náš trip.

Naša výprava začala príletom do Irkutska z Viedne s prestupom v Moskve. Postupne sme navštívili veľa zaujímavých miest. Našou hlavnou bázou sa stala terénna stanica Bajkalského národného parku pri osade Mišicha (správa parku sa nachádza v mestečku Tanchoj) s krúžkovateľským stacionárom. Po niekoľkých dňoch sme sa presunuli do známeho Kabanského zapovednika v delte rieky Selenga. Postupne sme sa presúvali smerom na východ po južnom brehu Bajkalu a robili výjazdy do okolia. Ďalšou väčšou zastávkou bol Zabajkalskij národný park a polostrov Svjatoj nos. Naša cesta pokračovala ďalej na východ, odtrhli sme sa od brehu Bajkalu a zamierili sme do Barguzinského zapovednika, obrovskej vnútornej delty rieky Barguzin. Najvýchodnejšie sme prespali v dedine Uljun na okraji Barguzinskich balat. Zistili sme , že dostať sa do hôr je skoro nemožné, všetky sú neprístupné a existuje len niekoľko ciest. Keďže sme sa do hôr chceli za každú cenu dostať, museli sme sa otočiť opačným smerom, presunúť sa znovu západne do mesta Babuškin a použiť jedinú známu cestu zjazdnú autom. Toto miesto ale nebolo to, v čo sme dúfali aj keď veľmi pekné. Naším cieľom bolo dostať sa nad hranicu lesa. Neostávalo nič iné len sa vydať na dvojdňovú pešiu túru na hrebene pohoria Chamar-Daban čo bolo s ťažkou fototechnikou veľmi namáhavé. S vypätím skoro všetkých síl sa nám to podarilo a na vrchole „Golec“ sme sa poprechádzali po snehu.

Celkovo bola výprava veľmi úspešná a poučná, videli a fotografovali sme všetko čo sme plánovali a aj veľmi veľa toho čo sme nečakali. Spolu sme pozorovali 155 druhov vtákov, z ktorých asi 80 druhov sme kvalitne sfotografovali. Na chudobnú tajgu celkom vysoké číslo. Medzi sfotografovanými druhmi sú napr. Uragus sibiricus, Ficedula mugimaki, Ficedula albicilla, Muscicapa dauurica, Muscicapa sibirica, Luscinia caliope, Pyrrhula cineracea, Tarsiger cyanurus, 7 druhov strnádok, 6 druhov kolibiarikov a iné. Zistili sme, že skoro všetko v tých rozsiahlych oblastiach je takmer neznáme, je len hŕstka domácich nadšencov, ktorí sa ornitológii naozaj venujú. Najväčším prínosom k poznaniu miestnej ornitofauny sú asi tripy zahraničných ornitológov. Z krásy neporušenej tajgy sme boli unesení a hneď po návrate sme rozmýšľali ako sa tam znovu dostať.

 

You may also like...