Dlho plánovaná, očakávaná (a hlavne odkladaná … ) fotovýprava na Bujakov vrch sa predsa uskutočnila. A oplatilo sa počkať! V sobotu 11. apríla ( tradične, aj keď tentoraz neskôr) sme kráčali hore do kopca a netušili, že nás tam čaká prekvapujúce „predstavenie“.
Tisíce nádherne rozkvitnutých poniklecov. Viac nám nechýbalo a spúšte na fotoaparátoch dostali zabrať… Ako náhle sme „zaľahli“ nevnímali sme ani okolie, ani kolegov. Existoval len jeden objekt. S klesajúcim slniečkom sa nám naskytoval úchvatný pohľad. Poniklece proti slnku nemajú konkurenciu. Fotili sme určite minimálne dve – tri hodiny bez prestávky a nikto si nesťažoval, nikto nekričal, že už chce ísť domov… A to sme museli dávať ešte pozor, aby sme nič nepoškodili… predsa je to chránená lokalita. Kto prišiel, tak určite sa bude chcieť vrátiť aj o rok !
Na ceste späť sme sa pristavili aj na Včelári – rezervácia vzácnych kvetov… no teraz tam nič nevyšlo… nevadí aspoň sme ju trochu spoznali.
(…aj na základe ohlasov z celého Slovenska na internete na jeden môj záber si dovolím tvrdiť, že niet na Slovensku krajšej lokality ponikleca veľkokvetého ako táto „naša“).
No čo dodať… pozrite fotogalériu !
Majco
