Na juh od Obratníka.

Keď padla „Veľká opona“, chcel som si splniť svoju životnú túžbu – dotknúť sa Egyptských pyramíd. Žiaľ, pre slovenskú klientelu bol v našej CK obmedzený počet miest. „Ale máme tu ešte jedno miesto na Kubu, ak vám ide o exotiku“ informuje ma pracovníčka Čedoku. A tak na prelome marca a apríla 1990 odlietam z Prahy do Havany. Je to vlastne posledné lietadlo, pre ktoré ešte platia tzv. komunistické ceny – 16 000 Kčs za trojtýždňový pobyt. Do lietadla nastupujeme už za šera, ale po nejakej hodine letu Slnko znova vychádza, pravda, na západe. Dobehli sme ho. Sprevádzalo nás polovica nad obzorom a polovica pod, niekoľko hodín. V Montreali sme doplnili pohonné hmoty a pokračovali sme do Havany. 

Po ubytovaní v hoteli Habana Libre a patričnom občerstvení, sme navštívili pláž Santa Clara v Atlantiku. Voda je príjemne teplá a neobyčajne čistá. Len schránok mäkkýšov do zbierky je pomerne málo. Zato pekných kúskov mozgového koralu bolo dosť. Veľmi som sa tešil na návštevu múzea E.Hemingwaya, ktorý začas pobýval na Kube. Múzeum nám ukázali len zvonka. Je blato, znečistili by ste podlahu. Vyzujeme sa a pôjdeme bosí. Nepomohlo. Keď prší, kľúče sú na „ústredí“. Navštívili sme aspoň krčmičky, kde veľký spisovateľ sedával. V jednej zvykol piť Mojito, v tej druhej Daiquiri. A tak sme chodili od jednej putiky k druhej a posilňovali sme sa ako pred časom sám veľký Hemingway. Ale to jeho daiquiri nám aj tak nepripravili. Bol pokazený mixér na ľad. 

Tento nápoj som si podľa predpisu urobil až doma, keď napadal sneh. Ale tá pravá atmosféra chýbala. Návod na prípravu spomínaných nápojov je možné nájsť na internete v najrôznejších obmenách, preto ho tu neuvádzam. Chcem len podotknúť, že do Daiquiri sa nikdy nepridáva vápno. To iba automatický prekladač si neuvedomuje, že výraz „the lime“ v slovenčine môže znamenať nie len lipa, vápno, ale aj limetka. Ale tá sa kľudne dá nahradiť obyčajným citrónom. 

Príjemný šok som zažil pri návšteve ručnej dielne na výrobu svetoznámych kubánskych cigár. Za pracovným stolom sedela s tabakovým listom v ruke Mariata. Hneď ma poznala. Široký úsmev a vrelé objatie. Zoznámili sme sa ešte v Nitre ako s členkou mládežníckej organizácie. Je to až neuveriteľné, ako sa ľudia stretávajú. Aká bola pravdepodobnosť tohoto stretnutia! Jedna ku milión, alebo ešte menšia? 

Veľkým dojmom na mňa zapôsobil mramorový cintorín v Havane. Všetky pomníky sú z bieleho mramoru. Dokonalé umelecké diela. Počas pobytu na Kube sme navštívili niekoľko botanických záhrad, kde nás očarili najmä orchidey a kvitnúce bromélie. Mne však celá Kuba pripadala ako jedna veľká botanická záhrada. Navštívili sme tiež krokodýliu farmu, múzeum motýľov a mnohé ďalšie zaujímavosti. Pozorovali sme kolibríky a korytnačky vo voľnej prírode, trhali sme si mango a citrusy priamo zo stromov. Celý čas pobytu som bol ako vo vytržení. Len Karibské more ma trochu sklamalo. V období dážďov bolo pomerne dosť znečistené. Pri jednej príležitosti sme obedovali v hoteli Bella Vista, kde pred časom natáčali jeden diel Majora Zemana. Hrala pokojná jemná hudba. Nikdy a nikde som nepočul La palomu tak precítene a podmanivo, ako práve tu, v podaní miestneho umelca. 

Za zmienku ešte stojí moja skúsenosť so šťavou guajavy. Bolo to čosi žltohnedé, dosť husté. Prepáčte mi výraz,ktorý ma pri pohľade na tú substanciu napadol. Ale rozhodne som to ochutnať chcel. Nebolo to nič zvláštne. Povedal som si, raz stačilo. Ale svoju pomstu guajava na mne vykonala aj tak. Nie že by mi bola spôsobila zažívacie ťažkosti, to rozhodne nie. Ale tá chuť ma potom mátala celý deň. A od tej chvíle som si ako nápoj vyberal výlučne guajavu. 

A prišiel čas lúčenia. Doma mám krabičku s veľkou cigarou, ktorú mi darovala Mariata. 

Tak, Kuba, azda ešte DO VIDENIA !

Related Images:

Môže sa Vám ešte páčiť...

0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x