Pár slov k akcii Chata
posilnili tým, čo sme si doniesli a večer sme strávili na družnom posedení, kde sme rozobrali rôznu fotografickú tématiku a plány do budúcnosti. Ráno sa varil guláš.Hlavný šéfkuchár bol Miro Mihálik, jeho pomocníci Paľo Čepček a Mišo Gašparík. Guláš bol skutočne výborný. A bolo ho dosť. Zobrali sme si ešte aj domov. Jeho výnimočnú kvalitu potvrdili aj moje maškrtné mačky. Musel som si na chvíľu odskočiť a keď som sa vrátil, môj tanier bol čistý, že by ho bolo možné odložiť rovno do kredenca. Nuž, zviera nepochopí, že niekto odíde od jedla, ak má oň ešte záujem. To raz moja teta vymlátila mačku za to, že jej zožrala prsia. Teda husacie prsia. Lenže spomínaná teta si spomínané prsia nechala chladiť
na okienku v kotolni, kde mačku bežne kŕmili. Tak sa pýtam: kto bol vlastne vinovatý. Tá mačka, či tá teta. Ľudia radi trestajú za svoje chyby iných.
Večer, vlastne tak nad ránom, pred spaním niekto navrhol, že by sme si tu mali trochu upratať, aby sme nežili ako …… Radšej to prirovnanie nepoužijem, aby som nebol obvinený z rasovej diskriminácie a neznášanlivosti.
Ale veď ani za komunizmu nemohol človek na niektoré veci poukázať verejne a na hlas. Ale po krčmách sa to riešilo aj vtedy. A keďže s a nám do toho upratovania nejako zvlášť ani nechcelo, spomenuli sme si na výrok istého mysliteľa, že Stále udržiavanie poriadku je mánia malých ľudí. Génius sa vyzná v chaose. Keď sa na vec pozeráme z tohoto hľadiska, viete si vôbec predstaviť, koľko géniov žije v našich osadách?
V sobotu po obede sme urobili prehliadku zubrej obory. Ale, keďže zubre k nám neprišli, vydali sme sa ich hľadať pozdĺž ohrady, až sme na ne narazili.
Cestou nám Paľo Čepček predviedol svoj nový statív a vysvetlil jeho použitie. Po zotmení sme fotili rôzne svetelné efekty. Ukážky prikladám.
Potom, v nedeľu pred odchodom sme chatku dali do vzorného poriadku.
